Na zlepšenie nálady najskôr ironická strana konsolidačno-rozpočtovej krízy. Ten, kto tretí sektor zachraňuje pred skazou, je Andrej Danko. „Prvý politický úspech SNS v rámci koalície“ totiž znamená, že z „Krajniakovho“ rodičovského dôchodku nebude adresa, na ktorú je možné previesť dve percentá z dane z príjmu.
Akurát nie je isté, či to parlament plný lásky k mimovládnym identitám schváli.
Náladu však nezlepšujú hlasy z celej ekonomickej expertízy akože „vysoké deficity verejných financií musí vláda zodpovedne riešiť“. Toto a všelijaké verbálne obmeny užívajú bankoví aj neinštitucionálni analytici, rozpočtová rada, Európska komisia a ešte aj ratingové agentúry.
Otázka akurát je, čím sú podložené tie všetky očakávania, že „Slovensko zabezpečí udržateľné verejné financie“.
Osemsto miliónov (?) na „prémiové“ dôchodky, dotácie na plyn aj v roku 2024, štátna podpora štandardných hypotekárnych úrokov atď. Presne to sú zatiaľ oznámené konsolidačné opatrenia.
Pri najvyššom deficite v Európskej únii, najhoršej demografickej prognóze a vysoko neistých globálnych aj európskych vyhliadkach (rast, inflácia, obchod), by taký fiškálny hazard nepáchala žiadna - nieže zodpovedná, ale príčetná garnitúra.
A keby aj toho rozhadzovačného šialenstva nebolo, každého, kto sa vyjadruje, by mala na najvyššiu obozretnosť vyzývať už megapopulistická kampaň, zahodenie všetkých sto návrhov Ódora/Horvátha (predchodcov, ktorí rozpočtom a ekonomike rozumejú asi stokrát viac ako celý SmeroHlas).
